Elektronski dnevnikElektronický denník

Prvog septembra u 60 škola u Srbiji časovi su prvi put upisani u elektronski dnevnik. To se desilo i u našoj školi. Police u zbornici, predviđene za klasične, papirne dnevnike, ostale su prazne. Neki od nas ovu novinu prihvatili su sa izvesnom dozom straha i neizvesnosti. Navikli smo da u e-dnevnik unosimo ocene, ali ne i nastavne jedinice, udžbenike, beleške o učenicima, zapisnike, odsutne učenike… Nakon skoro dva meseca korišćenja esDnevnika naišli smo na brojne nedoumice, dileme, pitanja… Stvorili smo i niz predloga, preporuka, napomena… Shvatili smo da smo deo tima, koji gradi ovaj projekat, deo tima od čijeg mišljenja i iskustava zavisi konačna verzija e-dnevnika. Lep osećaj! Kroz anketiranje nastavnika dobili smo odgovore na pitanje kako doživljavaju ovu novinu u svom radu. Osim jednog „Nemam stav“ i jednog „Teže je i komplikovanije u odnosu na klasični dnevnik“ svi ostali odgovori su bili pozitivni. Nisu tu imale uticaj ni godine života, ni radno iskustvo, ni struka…Ovu novinu ne doživljavamo kao novu obavezu, već kao novi izazov, kao naš novi cilj čije ostvarenje neće doneti nešto od čega zastaje dah, ali nešto mnogo značajnije… Ono šuškanje u zbornici, svakodnevne konsultacije i razmena iskustava, ona pitanja „Kako si uneo… da li si uspela… Vidi, ovako to funkcioniše…E, ali ovo bi bilo bolje da su stavili ovako…“, milion pitanja našim koordinatorima, njihov osmeh, iako nemaju ni malo mira od svih nas…To je to! Posle svih izveštaja, planova, projekata, seminara, ispita, dežurstava, ipak je vredelo ući i u ovaj projekat!Prvého septembra v šesťdesiatich školách v Srbsku vyučovacie hodiny prvýkrát boli zapísané do elektronického denníka. To sa stalo aj v našej škole. Poličky v zborovni určené na klasické, papierové denníky zostali prázdne. Niektorí z nás túto novinku prijali s určitým množstvom strachu a neistoty. Zvykli sme si do elektronického denníka vnášať známky, ale nie aj  vyučovacie jednotky, učebnice, poznámky o žiakoch, zápisnice, absencie žiakov. V priebehu dvoch mesiacov používania  denníka vznikali rôzne dilemy, nejasnosti, otázky… Vytvorili sme celý rad návrhov, odporúčaní, napomenutí… Pochopili sme, že sme súčasťou tímu, ktorý buduje tento projekt, ktorý svojimi skúsenosťami a mienkami bude vplývať na konečnú verziu e-denníka. Príjemný pocit! Dotazníkom pre učiteľov získali sme odpoveď na otázku ako vnímajú túto novinku vo svojej práci. Okrem jedného „Nemám k tomu žiadny postoj“ a jedného „Je to ťažšie a zložitejšie vzhľadom na klasický denník“ všetky ostatné odpovede boli pozitívne. Nemali tu vplyv žiadne roky života, pracovná skúsenosť, či odbor… Túto novinku nevnímame ako svoj  nový záväzok, ale ako novú výzvu, náš nový cieľ, ktorého realizácia síce neprinesie nič mimoriadne, ale predsa priniesla niečo  vzácne. To každodenné konzultovanie sa v zborovni, výmena skúseností, tie otázky: „Ako si to vniesol…Si si všimla, že… Pozri, takto to funguje… Bolo by to lepšie takto…“, tisícky otázok pre našich koordinátorov, ich úsmev, ktorý nám darujú aj vtedy, keď im počas celého pracovného čas nedáme pokoj… To je to! Po toľkých plánoch a programoch, správach, školení, kurzoch, dozorov, skúšok, predsa sa oplatilo byť súčasťou aj tohto projektu!